Ahoj, mamka

Od 1.6.2016 som dostala tri mená. Stále som ich totižto chcela mať. Páčili sa mi Emília, Žofka, Paulína..... No ja viac ako rok a pol vlastním najkrajšie meno, aké som kedy mohla dostať a nie je ani v kalendári :) Mama. Tá mama, ktorá priviedla na svet ďalšieho človiečika, na túto našu ooobrovskú zemeguľu a ktorej sa odvtedy zmenil život ale úúúplne :) Viaceré z nás premýšľajú a to som si istá, nad budúcnosťou našich detí, čo z nich bude, akí budú, starám sa dosť dobre, hrám sa 

s ním tak ako mám, aby sa ono patrične rozvíjalo? Mám uspávať, či ho naučiť spať samého? alebo prečo vlastne už nezaspí sám.... Podobné témy zažívam z mesiaca na mesiac aj ja, preto som sa rozhodla, že prečo sa nepodeliť o skúsenosti, dojmy, pocity, aby som možno práve Tebe mamka urobila radosť z pocitu, že áno nie si sama, ktorá dúfa, že bobok čo najrýchlejšie zaspí a ty si vychutnávaš kávičku, a že nie si sama, keď sa bojíš, či je normálne dať ožužlať rožok, keď ešte nemá zuby, prípadne sa trápiť, že až ! v 11.mesiacoch štvornožkuje. ​

Materská je pre mňa čím ďalej akýmsi vákuom. Ale naozaj. Necítiš sa aj Ty veľakrát tak, že deň čo deň riešiš také veci, ktoré sa už viac nebudú opakovať?  že toto obdobie skrýva veľa krásneho, no aj náročného? Máme možnosť deň čo deň vidieť našich drobcov rásť, liezť, meniť sa, vyslovia Mama a ty sa roztápaš... je to čarovné obdobie, ktoré už nikdy viac nebude a žijeme ju tu a teraz. A práve v tomto svetle by som ho chcela premietnuť do sféry virtuálnej a sa s ňou s Tebou podeliť. Viem, že nájdeme veľa spoločného :)