family

Od 1.6.2016 som dostala tri mená. Stále som ich totižto chcela mať. Páčili sa mi Emília, Žofka, Paulína..... No ja viac ako rok a pol vlastním najkrajšie meno, aké som kedy mohla dostať a nie je ani v kalendári :) Mama. Tá mama, ktorá priviedla na svet ďalšieho človiečika, na túto našu ooobrovskú zemeguľu a ktorej sa odvtedy zmenil život ale úúúplne :) Viaceré z nás premýšľajú a to som si istá, nad budúcnosťou našich detí, čo z nich bude, akí budú, starám sa dosť dobre, hrám sa  s ním tak ako mám, aby sa ono patrične rozvíjalo? Mám uspávať, či ho naučiť spať samého? alebo prečo vlastne už nezaspí sám.... Podobné témy zažívam z mesiaca na mesiac aj ja, preto som sa rozhodla, že prečo sa nepodeliť o skúsenosti, dojmy, pocity, aby som možno práve Tebe mamka urobila radosť z pocitu, že áno nie si sama, ktorá dúfa, že bobok čo najrýchlejšie zaspí a ty si vychutnávaš kávičku, a že nie si sama, keď sa bojíš, či je normálne dať ožužlať rožok, keď ešte nemá zuby, prípadne sa trápiť, že až !

Môžem už s istotou povedať, že keď môj syn dovŕšil 19.mesiac, tak to bol prvý okamih, kedy som si povedala: hm, my sme asi konečne na jednej vlne. Viete čo tým myslím.. hovorím o prvých vzájomných pohľadoch, ktoré si rozumejú bez reči,  o osôbke, ktorá vie prijímať a plniť želania a úlohy, o dôvere, že to zvládneme my dvaja a že som vlastne rada, že môžem byť mamou tohto chlapca nezbeda môjho... prečo to píšem.  Viem si predstaviť, že nie som sama, ktorá to takto cíti a očakáva, kedy si budeme konečne rozumieť, kedy sa pohráme, kedy budeme spolu niečo ozajstné robiť. Veríme, že raz to naozaj príde a naše dieťa bude naším partnerom na celý deň : ) nielen osôbka, ktorej slúžim. (to obsluhovanie ešte samozrejme ostane dlhšie :) ).   a potom znova raz sa to stane... neviem ako vy, ale som mama, ktorá neustále dačo chce, očakáva, číta, predvída a robí si plány, ktoré nevie dodržať a potom je frustrovaná. Prečítam si teóriu, nadchne ma to, šup idem zostrojiť výkres s priraďovačkami t